Krásna a kratučká knižka od kultového autora. Stretávame sa v nej s príbehom chudobného Kina, jeho manželky Juany a ich syna Coyotita. Kino jedného dňa objaví obrovskú Perlu - najkrajšiu a najväčšiu na svete. V tomto momente sa celý jeho život obracia na ruby. Perla ako obraz bohatstva a zázemia poštve na rodinu kliatbu chamtivosti a túžby po bohatstve aj za cenu zabíjania. Ako sa príbeh končí? Uvidíte sami.
9. 9. 2011
8. 9. 2011
JAMES JOYCE - PORTRÉT MLADÉHO UMELCA
1916
Jeden z najvýznamnejších počinov írskeho autora. Portrét mladého umelca je akýmsi prvým dielom k Joycovmu vrcholu tvorby, ktorým je kniha Ulysses. Rozsahom nie veľmi dlhé dielo, zato však pomerne ťažké čítanie. James Joyce ako jeden z predstaviteľov anglického prúdu autorov, ovplyvnených Freudovou a Jungovou psychoanalýzou, využil pri písaní techniku voľného prúdu myšlienok. Autori používajúci túto technkiu sa snažili zachytiť surové myšlienky a pocity svojich postáv vo voľnom slede myšlienok, čo spôsobuje čitateľovi ťažšiu orientáciu v dejovej línií.
Román je sčasti autobiografický a zachytáva detstvo a dospievanie Stephena Dedalusa pochádzajúceho z Dublinu. Jeho štúdium na jezuitskej škole Clongowes Wood College a Belvedere College. Kniha podrobne vykresľuje vzťah Stephena k cirkvi, Bohu a náboženstvu ako takému. Ponúka aj výborné filozofické úvahy o estetike a kráse odkazujúce na Joycovho obľúbeného Svätého Tomáša Akvinského. Na konci diela sa však hlavná postava odvracia od cirkvi.
Ďalším dôvodom, prečo dielo považujem za neľahký oriešok je množstvo alúzií, čiže nepriamych odkazov. Neskúsený čitateľ neznalý historických súvislostí nemôže týmto pádom dokonale pochopiť a rozlúsknuť toto dielo. Či už ide o Jezuitské hnutie a jeho zakladateľa Ignáca z Loyoly, učenie Svätého Tomáša Akvinského, Charlesa Stewarta Parnella alebo paralelu Stephena Dedalusa s bájnym Daedalusom. V knihe sú navyše často využívané latinské výrazy,
"Večnosť! Ó, strašné, príšerné slovo. Večnosť! Ktorý ľudský duch ju pochopí? A nezabúdajte, že je to večnosť bolesti. I keby pekelné muky neboli také strašné ako v skutočnosti, boli by nekonečné, keďže im je súdené trvať večne. Sú to teda nekonečné a zároveň sú, ako viete neznesiteľne intenzívne, nevydržateľne extenzívne. Znášať čo len bodnutie hmyzu celú večnosť by bolo strašným utrpením. Aké to teda musí byť, ak má duša znášať mnohoraké pekelné muky večne? Celú večnosť!"
HODNOTENIE: 4/5
HODNOTENIE: 4/5
7. 9. 2011
6. 9. 2011
HERMANN HESSE - STEPNÝ VLK
1927
Najznámejšie a literárne najvyzretejšie dielo Hermanna Hesseho, ktoré je často prirovnávané k dielam Jamesa Joyca. Nie je najľahšie opísať toto dielo, zvlášť kvôli faktu, že popiera klasickú dejovú štruktúru. Podstatu diela tvoria zápisky hlavného hrdinu Harryho Hallera. Hlavnú postavu opäť zmieta vnútorný boj a hľadanie svojej vlastnej existencie.
Harry sa ubytuje v podnájme a pravidelne navštevuje rôzne podniky a krčmy. Je vlk samotár, introvert so "samovražednými" sklonmi, ktorý jednostaj premýšľa o zmysle života a svojej vlastnej existencii. Utápa sa v depresii a existenčnej kríze - nevidí v ničom zmysel, zo života nemá pôžitok. Pri jednej z nočných potuliek narazí na nápis magické divadlo a o čosi neskôr mu osamelý okoloidúci podá knižku s názvom Traktát o stepnom vlkovi. Tu sa dostávame k asi najpôsobivejšej filozofickej časti diela v ktorej sa konfrontujú dva protichodné svety a názory Harryho, ktoré v jeho mysli zvádzajú nekonečný boj. ľudská/vlčia prirodzenosť; racionálnosť, múdrosť a jemnosť človeka/voľnosť, divosť nespútanosť a sila vlka; samota/spoločnosť; život/smrť. Traktát ďalej pojednáva o pojme samovraždy z pohľadu stepného vlka a o pohŕdaní meštiactvom.
V ďalšej časti sa Harry stretáva s Hermínou. Veľmi rýchlo vycíti, že Hermína je jediný človek, ktorý mu dokáže načúvať a ktorý mu dokonale rozumie. Tu nastáva obrat v myšlienkach a názoroch Harryho, ktorý postupne vylieza zo samotárskej ulity a začína žiť. Hermínu má veľmi rád, no zatiaľ ju nemiluje. Tu sa však dostávame k dôležitej vete, ktorú vysloví Hermína. Povie Harrymu, že raz sa do nej zamiluje a následne ju zabije. Spolu s Hermínou prežíva rozkošné obdobie života - učí sa tancovať, chodí na zábavy, stretáva saxofonistu Pabla, dokonca si užíva sex s Máriou, ktorú mu dohodila práve Hermína.
V poslednej časti sa Harry ocitá v Magickom divadle, do ktorého ho vtiahne na plese Pablo. Práve v tejto chvíli dochádza k vyvrcholenie celého románu. Harry sa ocitá v psychadelickom sne v ktorom sa roztriešti na sto ďalších Hallerov. Postupne sa zbavuje svojej vlčej povahy a vchádza do rôznych dverí predstavujúcich rôzne životné poznania. V závere Harry vstupuje do dverí s nápisom: Ako sa láskou zabíja. Práve tu naozaj zabíja svoju milovanú Hermínu. Dielo končí odhodlaním Harryho absolvovať túto cestu svojim vnútrom ešte niekoľko krát.
Celé dielo teda končí optimisticky. Hermína v skutočnosti neexistuje a znázorňuje samotného Harryho a jeho život - zároveň však stepného vlka v ňom. Nakoniec sa Harry do Hermíny naozaj zamiluje, čo znamená, že si opäť zamiloval život a dokáže si ho opäť vychutnávať plnými dúškami. Vražda Hermíny naopak znamená smrť depresívneho, pudového, meštiactvo odsudzujúceho života stepného vlka.
"S našim Stepným vlkom to bolo teda tak, že vo svojich pocitoch síce žil ako vlk, hneď ako človek - tak to už býva u zmiešaných bytostí-, lenže keď bol vlkom, človek v ňom ustavične striehol, posudzoval a odsudzoval, a keď bol človekom, vlk robil to isté. Keď napríklad Harry ako človek mal nejakú krásnu myšlienku, nejaký jemný, ušľachtilý pocit, alebo keď urobil tzv. dobrý skutok, vlk v ňom vyceril zuby a rehotal sa, krutým výsmechom dával najavo, že celá táto ušľachtilá komédia len zosmiešňuje stepného tvora, vlka..."
HODNOTENIE: 5/5
J. D. SALINGER - KTO CHYTÁ V ŽITE
1951
Ďalšia z povinných kníh, ktoré by mal mať prečítané snáď každý milovník literatúry. Príbeh zachytáva tri dni života 16 ročného mládenca Holdena Caulfielda a jeho depresívnu revoltu proti systému, pokrytectvu, konzumnej spoločnosti a svetu dospelých. Holden je typickým príkladom "ufrflaného" mladíka, snažiaceho sa vymaniť zo spoločnosti, mladíka ktorý kritizuje celý svet, jeho zriadenie, svet dospelákov, pretvárku, pokrytectvo, faloš a tisíc ďalších vecí, ktoré mu lezú na nervy. Kniha obsahuje vulgarizmy a vyjadruje hnev dospievajúcej mládeže.
Názov knihy je odvodený z Holdenovej predstavy ako stojí v strede žitného poľa, ktoré je plné detí. Na konci tohto poľa je priepasť a on musí silou mocou zabrániť komukoľvek spadnúť do tejto priepasti. Táto pasáž zároveň vyjadruje pointu celého diela keďže žitné pole predstavuje detstvo a svet detí, pričom priepasť predstavuje práve ten život dospelých, ktorým Holden opovrhuje.
„Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“
HODNOTENIE: 5/5
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)



