KNIŽNÝ TIP Franz Kafka - Premena a iné poviedky

 

Poviedková kniha najvýznamnejšieho pražského autora a jednej z najosobitejších postáv literárneho sveta 20. storočia. Obsahuje viac než štyridsať krátkych poviedok a ústrednú poviedku podľa ktorej dostala svoj názov - Premena. Metamorfóza zaujala kľúčové postavenie medzi ostatnou Kafkovou tvorbou. Hlavný hrdina Gregor Samsa sa jedného rána prebudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Čo sa stane ďalej sa ale dozviete iba ak siahnete po tejto útlej knižke.

JO NESBO - HEADHUNTERS

2008

Musím sa priznať, knihu od tohto autora mám v rukách prvýkrát. Nie som totiž fanúšik záhadných detektívnych príbehov a thrillerov plných napätia. Jednako som však musel siahnuť po tomto diele na základe odporúčaní a recenzií kolujúcich na všemožných knižných portáloch. Presvedčil ma aj fakt, že Jo Nesbo  nie je žiaden nováčik. Má za sebou niekoľko úspešných knižných titulov, je najpredávanejším škandinávskym autorom a zároveň držiteľom mnohých významných ocenení. Headhunters bol titul tak obľúbený, že sa tohto roku dočkal aj svojho filmového spracovania.

Hlavnou postavou je Roger Brown, uznávaný nórsky lovec mozgov pracujúci v prestížnej personálnej agentúre. Má manželku, drahý dom, ale hlavne - neochvejnú povesť. Je korunovaným kráľom ríše ľudských zdrojov a jeho reputáciu navyše dokladá fakt, že má stopercentnú úspešnosť v odporúčaní klientov. Skrátka, jeho odporúčanie, rovná sa klientovo rozhodnutie. Roger však žije ešte jeden život. Je profesionálnym zlodejom umeleckých diel. Presne tých diel, ktoré sú vo vlastníctve jeho kandidátov. Na vernisáži ho manželka zoznámi s Clasom Grevem, v ktorom okamžite nájde kandidáta na vysoký mnažérsky post. Ba čo viac, dozvedá sa, že Greve vlastní stratený Rubensov obraz nevyčísliteľnej hodnoty. Je rozhodnuté. Musí ho ukradnúť. Greve je však oveľa tvrdším orieškom ako Roger pôvodne odhadoval a z lovca sa znenazdajky stáva lovná zver.

Kniha je napísaná výborne, nie je nudná, svižne plynie, čitateľ neustále očakáva ako sa príbeh vyvinie a dalo by sa povedať, že sa číta takmer sama. Rozsahovo nie je príliš dlhá a tak ju každý hádam zhltne na jeden, či dva-krát. Jediným problémom môže byť tak trošku nepomer tempa knihy. Kým začiatok je o niečo pomalší, v druhej polovici sa čitateľ dočká zbesilej jazdy na húsenkovej dráhe a za každou ďalšou zákrutou čaká zvrat. Autor mohol rovnomernejšie rozvrhnúť dejovú líniu, aby nemusel vtesnať všetky zásadné scény do tak malého priestoru.

Rovnako je to s počtom dejových zvratov. Menej je niekedy viac. Načo by Nesbo ponúkol dva, tri zvraty keď ich môže byť šesť a viac? Vďaka tomuto faktu sa z knihy stáva  honba za prefabrikovaným prekvapením za každú cenu a posúva sa z kategórie uveriteľných do roviny prudkej fantazmagórie. Nakoniec do seba všetko zapadne a dočkáme sa aj šťastného konca ale celkový dojem totálnej absurdnosti  pretrváva aj po dočítaní poslednej strany.

Miestami je dej predvídateľný a čitateľ určite rozlúšti viaceré "záhady" oveľa skôr ako sú mu predostreté autorom. Oceňujem výber prostredia a pasáže zachytávajúce pracovné pohovory a Rogerovu metódu deväťstupňového modelu výsluchu odkukaného od FBI. Celkovo samotná postava cynického Rogera so svojimi komplexami, zbabraným detstvom ale aj egocentrizmom a prefikánosťou je príjemným korením Nesbovho pokrmu.

Kto očakáva relax, príjemné, priamočiare čítanie, thriller s rýchlym spádom, množstvo zvratov a odhalení, pre toho je táto kniha nutnosť. Ten kto naopak očakáva náročné čítanie, hľadá vyžitie v hĺbavých myšlienkach a  filozofických otázkach - ruky preč.

"Zrážka dvoch vozidiel je jednoduchý fzyikálny jav. Zdanlivo o všetkom rozhoduje náhoda, no každá náhoda sa dá vysvetliť rovnicou - sila krát čas rovná sa mnohonásobná zmena rýchlosti. Dosaďte na miesto premenných náhody a získate jednoduchý, pravdivý a nemilosrdný príbeh. Hovorí aj o tom, čo sa stane, keď sa plne naložený kamión s hmotnosťou dvadsaťpäť ton, pohybujúci sa rýchlosťou osemdesiat kilometrov za hodinu, zrazí s rovnako rýchlym osobným autom s hmotnosťou tisícosemsto kilogramov."

HODNOTENIE: 3/5

KNIŽNÝ TIP Bohumil Hrabal - Ostře sledované vlaky

Vynikajúca kniha Bohumila Hrabala, na základe ktorej bol v roku 1966 natočený rovnomenný film ovenčený Oscarom v kategórií najlepší cudzojazyčný film. Príbeh Miloša Hrmu odohrávajúci sa na železničnej stanici počas posledných týždňov druhej svetovej vojny. Hrabalov hrdina sa po neúspešnej samovražde a rovnako neúspešných pokusoch o intímny vzťah stáva naozajstným mužom keď vyhodí do vzduchu nemecký vlak plný munície a zomiera. Striedanie expresívnych a hrozných výjavov s vtipnými pasážami zaobalené do Hrabalovho rukopisu robia z tejto tenučkej knižky zážitok a povinné čítanie pre každého.

JEAN-PAUL SARTRE - HNUS

1938

Ťukám do klávesnice a písmenka sa pomaly ocitajú biele na čiernom podklade tejto strany. Existujú. Aj ja ako pisateľ existujem. Aj potenciálny čitateľ tejto recenzie existuje. Tá všadeprítomná existencia, kompaktná, slabá i ťažká zapĺňa celý priestor. Moje myšlienky, to som ja, existujem, lebo myslím a preto nevládzem prestať. Aký je však dôvod ľudskej existencie? Aký je dôvod bytia každého z nás? Odpoveď na túto neľahkú otázku sa môžete pokúsiť nájsť v prvotine a jednej z najznámejších kníh Jeana-Paula Sartrea. Dopredu však ukazujem vztýčený prst a varujem vás; nebude to vôbec jednoduché. 

Jean-Paul Sartre bol jedným z mnohých autorov, ktorých diela nebolo možné získať počas minulého režimu. Prikláňal sa k ľavicovému hnutiu, ostro kritizoval vpád ruských vojsk do bývalého Československa, rovnako ako americkú agresiu vo Vietname a nedostatky kapitalistickej spoločnosti, bol účastníkom hnutia odporu a aktívne vystupoval za mier a demokraciu. Navyše bol prvým spisovateľom, ktorý dobrovoľne neprevzal Nobelovu cenu za literatúru, keďže sa nechcel prikláňať na stranu západnej pravice, ktorú táto buržoázna ustanovizeň reprezentovala.

Sartre bol zároveň popredným predstaviteľom francúzskeho existencializmu a aj vďaka románu Hnus, sa mu podarilo prepašovať tento filozofický prúd do beletristickej literatúry a ponúknuť tak svoj pohľad na svet nejednému zanietenému čitateľovi. Existencializmus vznikol ako pesimistický svetonázor kladúci si otázku: ako má žiť človek, ktorý stratil liberálne ilúzie pred tvárou historických katastrof? V každodennom živote si človek nie vždy uvedomí seba ako existenciu. Na to je nevyhnutné, aby sa ocitol v hraničnej situácií, pred tvárou smrti. Ak človek objaví seba ako existenciu, prvýkrát objaví aj svoju slobodu. Slobodný človek teda nevystupuje ako vec formujúca sa okolnosťami, ale si vyberá sám seba tak, že sám seba formuje každým skutkom, každou činnosťou. Zároveň však nesie zodpovednosť za všetko čo vykonal.

Hlavnou postavou diela je Antoine Roquentin, ktorý sa usadil v malom francúzskom prímorskom mestečku, kde plánuje dokončiť výskum a akýsi literárny portrét historickej postavy z 18. storočia. No v tom sa pomaly vynára hlavná postava hnusu a zahaľuje svojim lepkavým pocitom všetko, na čo Antoine siahne. Autor vykresľuje existenčnú krízu a pocity zhnusenia hlavného hrdinu, jeho odcudzenie sa od spoločnosti, osamotenie a skľúčenosť, snahu o hľadanie samého seba a pochopenie svojho bytia ako aj neustále pocity nevoľnosti a hnusu. Paradoxom je rozpor hlavného hrdinu, ktorý síce na jednej strane analyzuje svoju vlastnú existenciu, no na strane druhej je vyrovnaný so svojim údelom, od života už nič nečaká a je teda zbavený emočných poryvov. Nausea obklopuje jeho každodennú prítomnosť, každú jednu činnosť, či záľubu a stáva sa  všednou realitou dňa, na ktorú Antoine dokonale rezignoval. Sartre tak vykresľuje predovšetkým nadhľad a nezúčastnené vnímanie sveta ako opozitum k utápaniu sa v depresívnych vodách, na ktoré sme pri knihách o "hľadaní samého seba" navyknutí.

"Oprel som sa rukou o sedadlo, ale bleskovo som ju odtiahol, lebo existuje. Tá vec, na ktorej som sedel, o ktorú som sa opieral rukou, sa volá sedadlo. Zámerne ho vyrobili na tento účel, vzali kožu, pružiny, molitan a pustili sa do práce s úmyslom vytvoriť sedadlo, a keď skončili, vyšlo im tamto. Potom ho preniesli do električky, čo teraz jazdí a hrkoce s trasúcimi sa sklami, po bokoch vláči to červené čudo. Šepkal som si ako zaklínadlo; je to sedadlo. Slovo mi však uviazlo v hrdle, odmietalo sa s tou vecou stotožniť. Nuž, ostala taká istá, potiahnutá červeným plyšom, s tisíckami červených nožičiek, nehybných nožičiek trčiacich do vzduchu."

HODNOTENIE: 4/5