19. 12. 2011

DAVID HERBERT LAWRENCE - MILENEC LADY CHATTERLEYOVÉ

1928

Toto kontroverzné dielo významného anglického prozaika, pisateľa poézie, divadelných hier a literárneho kritika D.H. Lawrencea, spôsobilo v čase svojho publikovania nemalý rozruch. Nemožno sa čudovať, že mnohé pasáže, ktoré dnešný čitateľ vníma skôr s úsmevom boli v časoch vtedajšej prudérnej anglickej spoločnosti považované za hriešne, obscénne a dokonca označované za pornografické. Lawrence román vydal prvýkrát v roku 1928 vo Florencii a muselo uplynúť ďalších 32 rokov aby mohla byť kniha slobodne publikovaná vo Veľkej Británií.

Vzťahy a sexuálne vášne obsiahnuté v Lawrencových knihách však neboli tým jediným. Rovnako jeho politické názory  prinášali  zlú krv a nepriateľov, oficiálne prenasledovanie, cenzúru a donútili autora stráviť polovicu života v dobrovoľnom exile. Sčasti za to určite mohla aj jeho krajne pravicová orientácia, jeho nepriateľský postoj k demokracii, liberalizmu a socializmu. A aj keď nikdy úplne neprijal myšlienky fašizmu, jeho pohnútky boli krajne extrémistické a prinajmenšom nepochopiteľné berúc do úvahy fakt, že ako syn baníka sám pochádzal z pracujúcej vrstvy.

Dej románu sa odohráva v anglickom rodinnom sídle na zámočku Wragby v 20. rokoch minulého storočia. Sídlo sa stáva útočiskom Constance Chatterleyovej a jej manžela, pochádzajúceho z vyššej vrstvy, Clifforda, ktorý po vážnom zranení vo vojne zostal od pása dole paralyzovaný a pripútaný na invalidnom vozíku. Lady Chatterlyová, frustrovaná touto skutočnosťou následne nadväzuje intímny pomer s hájnikom Oliverom Mellorsom a je rozhodnutá opustiť manžela a začať nový život. Či sa jej to napokon aj podarí autor nechal na čitateľovi, keďže kniha nemá jednoznačné vyvrcholenie a záver.

Paradoxom je, že aj napriek rozruchu, ktorý román vyvolal a mnohým opisom búrlivých sexuálnych excesov,  nie je kniha primárne zameraná na sex. Hlavným posolstvom, ktoré sa snažil autor vyrozprávať je práve vyváženosť kultu tela a ducha. Každý človek jednoducho potrebuje k životu rovnako intelektuálne rozhovory a duchovno ako aj pudové fyzické vášne. Clifford, pripútaný na invalidnom vozíčku nachádza uspokojenie v intelektuálnej stránke manželstva, partnerských zvykoch a vzájomnej súhre, v takzvanom trvalom spoločenstve. Sex vníma len ako primitívnu funkciu, na ktorej vôbec nezáleží. Lady Chatterlyová však nezdieľa manželov názor. Nad jej hlavou visí ťažoba depresie, bezútešnosti a ochabnutia z odriekania sexu. Tvrdí, že intelektuálny život je podvod a postupne stále viac a viac pociťuje, že potrebuje k životu vášnivý fyzický kontakt s milovanou osobou. Tú nachádza práve v hájnikovi Mellorsovi a postupné intímne zbližovanie vedie až k rozpadu manželstva.

Lawrencove opisy sú naturálne a expresívne, čo bolo v danej dobe neprípustné, no treba povedať, že nejde o násilne fabulované vykreslenie sexu. Je potrebné ho vnímať ako jednoznačné opozitum k intelektuálnej stránke partnerského súzvuku. Lawrence nádherne vykreslil to všadeprítomné fluidum a omamnú vôňu vzrušenia, ten počiatočný stav opojenia z neznámeho a tajné šteklivé dobrodružsvá, ktoré ďalším a ďalším dňom prerastajú do nového romantického vzťahu. Nenechajte sa však oklamať. S červenou knižnicou to nemá absolútne nič spoločné.     

"Nepamatovala se, co se s ní dálo. Jen to, že to bylo nádhernejší nad všechno pomyšlení. Jenom to. A pak byla docela tichá, docela nevědomá, ani nepostrehla jak dlouho. A on byl tiše s ní, spojen s ní v nezměrne hlubokém mlčení. O tomhle nebudou nikdy mluvit. Když si znovu začala uvědomovat vnejší svět, přivinula se mu na prsa a mumlala: "Miláčku múj! Miláčku!" A on ji mlčky objímal. A ona se mu tulila k hrudi, naprosto šťastná. Ale jeho mlčení bylo nevyzpytatelné. Jeho ruce ji držely jako květ, tak tiše  podivně. " Kde jsi?" šeptala mu. "Kde jsi? Promluv na mně! Řekni mi něco!" Něžně ji políbil a zamumlal: "Holka moje milá!"

HODNOTENIE: 4/5


8. 11. 2011

KNIŽNÝ TIP John Updike - Terorista


Aj napriek faktu, že ide o jedno zo slabších a kritizovaných diel tohto veľkého autora, určite je hodné čitateľskej pozornosti. Čo Updike ubral na psychologizácií postáv a deji, pridal na opisoch, s ktorými si naozaj rozumie. Židovský výchovný poradca Jack Levy, Ahmad, syn írsko-americkej matky a egyptského otca, Joryleen Grantová, Ahmadova zvodná spolužiačka a kresťanka. Na tomto podklade autor rozpútavá zaujímavý súboj rozdielnych náboženských postojov, pričom sa zameriava najmä na Ahmada a Islám, na vnímanie sveta nevercov a konzumu jeho očami a na postupný prechod od radikalizmu k extrémizmu.

5. 11. 2011

NORMAN MAILER - OSTRÍ CHLAPCI NETANCUJÚ



1984

Norman Mailer je žiarivým príkladom toho, že za genialitou osobnosti a perfektným literárnym štýlom sa vo väčšine prípadov skrýva jemne povedané psychicky nestály jedinec. Autor viac ako štyridsiatich kníh, scenárista, režisér, dôverne známy vďaka románu Nahí a mŕtvi a Katova pieseň, dvojnásobný držiteľ Pulitzera a mnohých ďalších ocenení toto tvrdenie len a len potvrdzuje. Isý čas strávil vo väzení, rovnako ako na psychiatrii, viac krát dobodal nožničkami svoju ženu, bol 6 krát ženatý a holdoval alkoholu a najmä marihuane. Práve tieto autobiografické črty je možné nájsť v diele Ostrí chlapci netancujú ktoré nepatrí medzi jeho najznámejšie a najospevovanejšie aj keď nie celkom právom. 

Kniha je totiž prepracovaným detektívnym thrillerom, ktorý nie je ošúchaný ako dookola omieľané témy súčasných tvorcov príbehov plných napätia. Nie, vôbec nejde o prílišne prešpekulovanú dejovú líniu, práve naopak, dalo by sa povedať, že je priama a dosť jednoduchá, no spôsob akým je kniha napísaná, ten tvorí inovatívnu zložku, plnú rozporov, odbočiek, ktoré nikdy nenudia a vnútorného napätia hlavného hrdinu. Čo knihu odlišuje od komerčných, primočiarych detektívok je istá dávka Mailerovej psychedélie a večne prítomný mystický opar nevedomosti zrejme spôsobený výparmi psychotropných látok a alkoholu. To dáva knihe punc originality a posúva žáner do nového teritória.

Hlavnou postavou je Tim Madden, ktorý sa 24. deň po tom, čo ho opustila žena zobudí s bolesťou hlavy a totálnym výpadkom. Z predošlej noci si nepamätá zhola nič. O to väčšie zdesenie ho čaká keď zistí, že má na ramene nové tetovanie, na sedadle auta krvavé škvrny, a v tajnej skrýši, v ktorej schováva marihuanu odseknutú ženskú hlavu. Má to však jeden háčik. Tim absolútne netuší čo sa stalo. Stal sa minulú noc vrahom alebo sa stane budúcou obeťou?

Rozuzlenie ponúka kniha plná vrážd, bizarných náhod, drogového ošiaľu a v neposlednom rade sexu. Mailerove opisy sú predostreté bez servítky a tak priamo, že čitateľ miestami neverí vlastným očiam. Tieto naturalistické opisy sú ale v konečnom dôsledku humorným oživením napätej atmosféry. V knihe dokonca nájdete kratučkú úvahu o využívaní adjektív v literatúre a prepožičaný úryvok z diel Johna Updika, ktorý, vtipne a práve za pomoci mnohých adjektív, opisuje ženské lono.

"Práve teraz, napríklad zvažujem v mysli rozdiely medzi Updikovym opisom a skutočnou dierkou, konkrétne tou, na ktorú myslím v tejto chvíli. Patrí Madeleine Falcovej, a keďže sedí vedľa mňa, stačilo by mi vystrieť pravú ruku a dotknúť sa príslušného objektu prstami. Napriek tomu radšej zostanem v jednoduchšom postavení fantazírujúceho spisovateľa. Keďže som nesmierne ctižiadostivý - ktorý začínajúci spisovateľ nie je? - pokúšam sa vyjadriť obsah jej škatuľky čo najvyberanejšími slovami a implantovať svoj malý prozaický útvar na veľkú plochu literatúry."


HODNOTENIE: 4,5/5


31. 10. 2011

KNIŽNÝ TIP Franz Kafka - Premena a iné poviedky


 

Poviedková kniha najvýznamnejšieho pražského autora a jednej z najosobitejších postáv literárneho sveta 20. storočia. Obsahuje viac než štyridsať krátkych poviedok a ústrednú poviedku podľa ktorej dostala svoj názov - Premena. Metamorfóza zaujala kľúčové postavenie medzi ostatnou Kafkovou tvorbou. Hlavný hrdina Gregor Samsa sa jedného rána prebudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Čo sa stane ďalej sa ale dozviete iba ak siahnete po tejto útlej knižke.

25. 10. 2011

JO NESBO - HEADHUNTERS

2008

Musím sa priznať, knihu od tohto autora mám v rukách prvýkrát. Nie som totiž fanúšik záhadných detektívnych príbehov a thrillerov plných napätia. Jednako som však musel siahnuť po tomto diele na základe odporúčaní a recenzií kolujúcich na všemožných knižných portáloch. Presvedčil ma aj fakt, že Jo Nesbo  nie je žiaden nováčik. Má za sebou niekoľko úspešných knižných titulov, je najpredávanejším škandinávskym autorom a zároveň držiteľom mnohých významných ocenení. Headhunters bol titul tak obľúbený, že sa tohto roku dočkal aj svojho filmového spracovania.

Hlavnou postavou je Roger Brown, uznávaný nórsky lovec mozgov pracujúci v prestížnej personálnej agentúre. Má manželku, drahý dom, ale hlavne - neochvejnú povesť. Je korunovaným kráľom ríše ľudských zdrojov a jeho reputáciu navyše dokladá fakt, že má stopercentnú úspešnosť v odporúčaní klientov. Skrátka, jeho odporúčanie, rovná sa klientovo rozhodnutie. Roger však žije ešte jeden život. Je profesionálnym zlodejom umeleckých diel. Presne tých diel, ktoré sú vo vlastníctve jeho kandidátov. Na vernisáži ho manželka zoznámi s Clasom Grevem, v ktorom okamžite nájde kandidáta na vysoký mnažérsky post. Ba čo viac, dozvedá sa, že Greve vlastní stratený Rubensov obraz nevyčísliteľnej hodnoty. Je rozhodnuté. Musí ho ukradnúť. Greve je však oveľa tvrdším orieškom ako Roger pôvodne odhadoval a z lovca sa znenazdajky stáva lovná zver.

Kniha je napísaná výborne, nie je nudná, svižne plynie, čitateľ neustále očakáva ako sa príbeh vyvinie a dalo by sa povedať, že sa číta takmer sama. Rozsahovo nie je príliš dlhá a tak ju každý hádam zhltne na jeden, či dva-krát. Jediným problémom môže byť tak trošku nepomer tempa knihy. Kým začiatok je o niečo pomalší, v druhej polovici sa čitateľ dočká zbesilej jazdy na húsenkovej dráhe a za každou ďalšou zákrutou čaká zvrat. Autor mohol rovnomernejšie rozvrhnúť dejovú líniu, aby nemusel vtesnať všetky zásadné scény do tak malého priestoru.

Rovnako je to s počtom dejových zvratov. Menej je niekedy viac. Načo by Nesbo ponúkol dva, tri zvraty keď ich môže byť šesť a viac? Vďaka tomuto faktu sa z knihy stáva  honba za prefabrikovaným prekvapením za každú cenu a posúva sa z kategórie uveriteľných do roviny prudkej fantazmagórie. Nakoniec do seba všetko zapadne a dočkáme sa aj šťastného konca ale celkový dojem totálnej absurdnosti  pretrváva aj po dočítaní poslednej strany.

Miestami je dej predvídateľný a čitateľ určite rozlúšti viaceré "záhady" oveľa skôr ako sú mu predostreté autorom. Oceňujem výber prostredia a pasáže zachytávajúce pracovné pohovory a Rogerovu metódu deväťstupňového modelu výsluchu odkukaného od FBI. Celkovo samotná postava cynického Rogera so svojimi komplexami, zbabraným detstvom ale aj egocentrizmom a prefikánosťou je príjemným korením Nesbovho pokrmu.

Kto očakáva relax, príjemné, priamočiare čítanie, thriller s rýchlym spádom, množstvo zvratov a odhalení, pre toho je táto kniha nutnosť. Ten kto naopak očakáva náročné čítanie, hľadá vyžitie v hĺbavých myšlienkach a  filozofických otázkach - ruky preč.

"Zrážka dvoch vozidiel je jednoduchý fzyikálny jav. Zdanlivo o všetkom rozhoduje náhoda, no každá náhoda sa dá vysvetliť rovnicou - sila krát čas rovná sa mnohonásobná zmena rýchlosti. Dosaďte na miesto premenných náhody a získate jednoduchý, pravdivý a nemilosrdný príbeh. Hovorí aj o tom, čo sa stane, keď sa plne naložený kamión s hmotnosťou dvadsaťpäť ton, pohybujúci sa rýchlosťou osemdesiat kilometrov za hodinu, zrazí s rovnako rýchlym osobným autom s hmotnosťou tisícosemsto kilogramov."

HODNOTENIE: 3/5

22. 10. 2011

KNIŽNÝ TIP Bohumil Hrabal - Ostře sledované vlaky


Vynikajúca kniha Bohumila Hrabala, na základe ktorej bol v roku 1966 natočený rovnomenný film ovenčený Oscarom v kategórií najlepší cudzojazyčný film. Príbeh Miloša Hrmu odohrávajúci sa na železničnej stanici počas posledných týždňov druhej svetovej vojny. Hrabalov hrdina sa po neúspešnej samovražde a rovnako neúspešných pokusoch o intímny vzťah stáva naozajstným mužom keď vyhodí do vzduchu nemecký vlak plný munície a zomiera. Striedanie expresívnych a hrozných výjavov s vtipnými pasážami zaobalené do Hrabalovho rukopisu robia z tejto tenučkej knižky zážitok a povinné čítanie pre každého.

18. 10. 2011

JEAN-PAUL SARTRE - HNUS

1938

Ťukám do klávesnice a písmenka sa pomaly ocitajú biele na čiernom podklade tejto strany. Existujú. Aj ja ako pisateľ existujem. Aj potenciálny čitateľ tejto recenzie existuje. Tá všadeprítomná existencia, kompaktná, slabá i ťažká zapĺňa celý priestor. Moje myšlienky, to som ja, existujem, lebo myslím a preto nevládzem prestať. Aký je však dôvod ľudskej existencie? Aký je dôvod bytia každého z nás? Odpoveď na túto neľahkú otázku sa môžete pokúsiť nájsť v prvotine a jednej z najznámejších kníh Jeana-Paula Sartrea. Dopredu však ukazujem vztýčený prst a varujem vás; nebude to vôbec jednoduché. 

Jean-Paul Sartre bol jedným z mnohých autorov, ktorých diela nebolo možné získať počas minulého režimu. Prikláňal sa k ľavicovému hnutiu, ostro kritizoval vpád ruských vojsk do bývalého Československa, rovnako ako americkú agresiu vo Vietname a nedostatky kapitalistickej spoločnosti, bol účastníkom hnutia odporu a aktívne vystupoval za mier a demokraciu. Navyše bol prvým spisovateľom, ktorý dobrovoľne neprevzal Nobelovu cenu za literatúru, keďže sa nechcel prikláňať na stranu západnej pravice, ktorú táto buržoázna ustanovizeň reprezentovala.

Sartre bol zároveň popredným predstaviteľom francúzskeho existencializmu a aj vďaka románu Hnus, sa mu podarilo prepašovať tento filozofický prúd do beletristickej literatúry a ponúknuť tak svoj pohľad na svet nejednému zanietenému čitateľovi. Existencializmus vznikol ako pesimistický svetonázor kladúci si otázku: ako má žiť človek, ktorý stratil liberálne ilúzie pred tvárou historických katastrof? V každodennom živote si človek nie vždy uvedomí seba ako existenciu. Na to je nevyhnutné, aby sa ocitol v hraničnej situácií, pred tvárou smrti. Ak človek objaví seba ako existenciu, prvýkrát objaví aj svoju slobodu. Slobodný človek teda nevystupuje ako vec formujúca sa okolnosťami, ale si vyberá sám seba tak, že sám seba formuje každým skutkom, každou činnosťou. Zároveň však nesie zodpovednosť za všetko čo vykonal.

Hlavnou postavou diela je Antoine Roquentin, ktorý sa usadil v malom francúzskom prímorskom mestečku, kde plánuje dokončiť výskum a akýsi literárny portrét historickej postavy z 18. storočia. No v tom sa pomaly vynára hlavná postava hnusu a zahaľuje svojim lepkavým pocitom všetko, na čo Antoine siahne. Autor vykresľuje existenčnú krízu a pocity zhnusenia hlavného hrdinu, jeho odcudzenie sa od spoločnosti, osamotenie a skľúčenosť, snahu o hľadanie samého seba a pochopenie svojho bytia ako aj neustále pocity nevoľnosti a hnusu. Paradoxom je rozpor hlavného hrdinu, ktorý síce na jednej strane analyzuje svoju vlastnú existenciu, no na strane druhej je vyrovnaný so svojim údelom, od života už nič nečaká a je teda zbavený emočných poryvov. Nausea obklopuje jeho každodennú prítomnosť, každú jednu činnosť, či záľubu a stáva sa  všednou realitou dňa, na ktorú Antoine dokonale rezignoval. Sartre tak vykresľuje predovšetkým nadhľad a nezúčastnené vnímanie sveta ako opozitum k utápaniu sa v depresívnych vodách, na ktoré sme pri knihách o "hľadaní samého seba" navyknutí.

"Oprel som sa rukou o sedadlo, ale bleskovo som ju odtiahol, lebo existuje. Tá vec, na ktorej som sedel, o ktorú som sa opieral rukou, sa volá sedadlo. Zámerne ho vyrobili na tento účel, vzali kožu, pružiny, molitan a pustili sa do práce s úmyslom vytvoriť sedadlo, a keď skončili, vyšlo im tamto. Potom ho preniesli do električky, čo teraz jazdí a hrkoce s trasúcimi sa sklami, po bokoch vláči to červené čudo. Šepkal som si ako zaklínadlo; je to sedadlo. Slovo mi však uviazlo v hrdle, odmietalo sa s tou vecou stotožniť. Nuž, ostala taká istá, potiahnutá červeným plyšom, s tisíckami červených nožičiek, nehybných nožičiek trčiacich do vzduchu."

HODNOTENIE: 4/5



29. 9. 2011

IZBA


Sedel vzpriamene na rozheganej stoličke. Septembrové popoludňajšie slnko zalievalo celú izbu svojimi mäkkými, nie veľmi hrejivými lúčmi. Žalúziami roztrieštené stovky úzkych pásov dopadali v pravidelných obrazcoch na protiľahlú stenu. Vzduch bol chladný a jednostaj cítil, ako do izby prenikajú jeho slabé záchvevy. Pozrel na stenu. Zbadal malého pavúka, ako sa ozlomkrky rúti dole hlavou po stene prepletajúc nohami v dokonalom rytme hudby, ktorá sa valila z reproduktorov a zahaľovala celú izbu do ohlušujúcej hmly.

Neveľkú miestnosť pokrývala niekoľko milimetrová vrstva prachu, ktorá ako by pripomínala atmosféru zatuchnutých antikvariátov. Hneď za dverami vpravo hrdo vypínala prsia drevená komoda a neprestajne šteklila  susedný pracovný stôl, lesknúci sa v rovnakom starožitnom štýle. Náprotivnú stenu zdobila iba jedna papierová imitácia Dalího roztekajúceho sa času, šikovne uchytená do tenkých  drevených líšt. Tak ako hodiny, ktoré zobrazovala, presne tak sa vždy náramne vlnila, roztekala a krútila vo zvírenom prachu ustielaných perín na rozloženej dvojposteli, nemo bozkávajúcej tú istú stenu. Vedľa postele, ako sám vojak v poli, strážil haldy naskladanej bielizne dvojkrídlový šatník. Ten od postele delila práve jeho obľúbená grandiózna policová skriňa.

Napoly knižnica ukrývajúca najzaujímavejšie a najkvetnatejšie kusy notoricky známych autorov s vycibreným jazykovým štýlom, napoly výkladná skriňa čiernych vinylových dosiek rozmanitých žánrov a bizarných umelcov. Áno, práve ona skrýva jeho najkrajšie a najmilšie poklady literatúry. Každý deň pohľadom pohladí svoje milenky a pomazná sa s nimi vo vášnivom víre milostných hier. Aký si krásny Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Ten tvoj potuchnutý, no predsa tak vzrušujúci pach pivničnej stariny a zoschnutých stránok, čo jednostaj dráždi môj čuch, ten tvoj masívny formát a hrúbka čo desí, tie tvoje detsky jednoduché, hravé, akoby ceruzou načmárané ilustrácie, čo na mňa poškuľujú každým ďalším a ďalším otočením strany. Aký si nádherný Stepný Vlk, v tej hnedej imitácií kože, hoc celkom novo vydaný, no predsa nesúci si hrdú nonšalantnosť starých harcovníkov. Ó, aké ste krásne, zástupy papierových listov zviazané do nekonečného sledu strán a aké neposlušné, vy skáčuce písmenká v rozľahlom mori slov. 

Vypol revajúcu hudbu a podišiel bližšie. „Hmm. Čo si dnes dáme?“ nahlas rozmýšľal. Po pamäti poznal každý jeden skrytý kút svojej malej police rozvoja literárno-hudobného intelektu, ako ju sám výstižne nazýval. Jednako ho však prekvapilo, keď zazrel knihu, ktorú jakživ nevidel. Učupená v zadnom rade, skrytá v tôni majestátne sa týčiaceho Steinbeckovho Ovocia hnevu zo 63tieho. Nerozumel. „Ako je možné, že je tu kniha, ktorú jakživ nevidel? Kde sa tu vzala?“ V hlave sa mu rojilo tisíc otázok, no ani jedno vysvetlenie. Sadol si na zem, rovno pred svoju obľúbenú knižnicu a so zatajeným dychom a kypiacim vzrušením, naťahoval tenkú ruku za novým votrelcom. Poľahky vytiahol tri knihy na ľavej strane v prvom rade, aby sa mohol dostať ku svojej novizni, ako ju teraz v mysli narýchlo nazval. Srdce mu búšilo a na čele bolo badať prvé kvapky studeného potu. Akonáhle sa jej dotkol, pocítil závrat a prazvláštny pocit, akoby presne vedel čo kniha skrýva, no nenachádzal myšlienky, ktorými ten pocit zhmotniť. Bezmocnosť, vír v hlave, šteklenie v bruchu, to všetko ho privádzalo do stavov nervového zrútenia. Skrútený na zemi, privinul si knihu k hrudi, oprel sa chrbtom o čelo postele, zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Niekoľko minút takto odpočíval, zbierajúc všetky psychické sily na dôležitý akt. Vystrel nohy, vzpriamil sa a prvý krát jeho oči spočinuli na obálke tajomnej knihy. „Aké sklamanie,“ pomyslel si. Bola čisto biela, ako zimná prikrývka najvyšších horských končiarov. Stále nervózne, no obozretne a pomaly otáčal prázdne stránky, až kým sa mu pred očami nezjavila prvá popísaná strana, akýsi zurčiaci potok malých poskakujúcich písmen. Začínala takto:

Sedel vzpriamene na rozheganej stoličke. Septembrové popoludňajšie slnko zalievalo celú izbu svojimi mäkkými, nie veľmi hrejivými lúčmi. Žalúziami roztrieštené stovky úzkych pásov dopadali v pravidelných obrazcoch na protiľahlú stenu. Vzduch bol chladný a jednostaj cítil ako do izby prenikajú jeho slabé záchvevy. Pozrel na stenu. Zbadal malého pavúka ako sa ozlomkrky rúti dole hlavou po stene...“







TRUMAN CAPOTE - CHLADNOKRVNE

1966

16. novembra 1959 uverejnil New York Times kratučký článok o štvornásobnej vražde v americkom mestečku Holcomb v štáte Kansas. Ten natoľko upútal Trumana Capotea, že sa odhodlal spolu so svojou vernou priateľkou Harper Lee (autorka Pulitzerovou cenou ovenčeného diela "Ako zabiť vtáčka?") vycestovať do Kansasu a osobne zozbierať dostatok materiálu. Tu sa stretával s domácimi obyvateľmi a postupne odkrýval životné osudy obetí, rovnako ako osudy neskorších vrahov. Truman dorazil do Kansasu ako novinár, no prípad ho totálne pohltil a uvedomil si, že dôsledky a psychológia tohto činu nabádajú k rozsiahlejšiemu spracovaniu akým je jednoduchý novinový článok. Ďalším z dôvodov bolo stretnutie s jedným z vrahov Perrym Smithom. Autor nakoniec strávil štyri roky písaním románu, ktorý sám nazýva "non-fiction" čiže nevymyslený román. Dielo sa vlastne stalo vrcholom jeho tvorby a prinieslo mu nemalý zisk či slávu.

Na začiatku knihy sa stretávame s Herbom Clutterom, zanieteným metodistom, rešpektovaným mužom a úspešným farmárom, jeho psychicky chorou ženou Bonnie a ich dcérou Nancy a synom Kenyonom. Autor v tejto časti čitateľa faktograficky zoznamuje s tamojším krajom, jeho obyvateľmi, zvyklosťami a ustáleným kolobehom. Robí to však s absolútnou precíznosťou a dôrazom na každý jeden detail. Rovnako sa na scénu dostáva dvojica bývalých trestancov - Perry Smith a Richard "Dick" Hickock. Stret usporiadanej rodiny a dvoch grázlov končí beštiálnov vraždou, po ktorej zostávajú štyria mŕtvi členovia Clutterovcov.

Vrahovia sú čoskoro dolapení vďaka výpovedi Dickovho bývalého spoluväzňa Floyda Wellsa. Po súdnom pojednávaní porota vyriekne verdikt: smrť. Poprava je mnoho-krát odložená a prípad sa naďalej otvára a vlečie niekoľko rokov. 14. apríla 1965 sú však obaja páchatelia popravení.  

Chaldnokrvne vôbec nemožno nazvať klasickou detektívkou pri ktorej sa čitateľ až dokonca snaží odhaliť vraha. V tomto diele sa totiž autor pokúša odhaliť niečo úplne iné. A to práve pohnútky, ktoré viedli vrahov k takému ohavnému činu. Aké zdesenie vyvolal v dovtedy kľudnom, malom, starosvetskom mestečku. Prečo absolvovali Perry a Dick 1500 kilometrov do Holcombu a zabili bez akéhokoľvek súcitu štvorčlennú rodinu.
Autor ponúka do detailov opísané scenérie prípadu vraždy na strane jednej a rozsiahlu psychologizáciu vnútorných pohnútkov vrahov na strane druhej. 

Ak sa chcete dozvedieť ešte viac ako ponúka kniha, odporúčam film Capote od Benetta Millera. Samotného autora stvárnil brilantný Philip Seymour Hoffman.

"Městečko Holcomb leží vysoko na pšeničních pláních v západním Kansasu, v tom osamělém kraji, kterému ostatní Kansasané říkají "Na výstrkově". Asi sto kilometrú na východ od Coloradské hranice má venkov, díky tvrdé modré obloze a vzduchu čistému jako na poušti, jakousi atmosféru, která spíš připomíná Daleký západ než Středozápad. Místní přízvuk se ježí prérijní nosovkou, huhňavou výslovností kovbojú, a většina mužú tu také nosí úzke texasky, stetson a boty na vysokém podpatku, s úzkou špicí. Krajina je plochá a výhledy rozlehlé, až to budí úžas; koně, stáda dobytka a bíle hrozny elevátorú na obilí, tyčící se púvabně jako řecké chrámy, je vidět dávno předtím, než k nim cestovatel dorazí."


HODNOTENIE: 4/5


25. 9. 2011

KNIŽNÝ TIP William Faulkner - Kmíni




Posledný román Williama Faulknera, nositeľa Nobelovej ceny a dvojnásobného nositeľa Pulitzerovej ceny, pričom jedna z nich mu bola udelená posmrtne práve za toto dielo. Rozpráva retrospektívny príbeh odohrávajúci sa v roku 1905 o 11-ročnom chlapcovi menom Lucius Priest, o jeho dvoch starších priateľoch Boonovi a Nedovi, ukradnutom aute, expedícií z Jeffersonu do Memphisu a bizarných konských dostihoch. Knihá plná vtipných pasáží, humoru a šťavnatého jazyka.

20. 9. 2011

HERMANN HESSE - SIDDHÁRTHA

1922

Máloktorá kniha dokáže čitateľa zasiahnuť s presnosťou otráveného šípu práve tak ako sa to Hermannovi Hessemu svojimi dielami takmer vždy podarí. Presne ako po dočítaní jedinečného Stepného vlka, presne tak vás bude Siddhártov jed sprevádzať ešte niekoľko dní a napĺňať pocitmi osviežujúceho intelektuálneho kúpeľa.

Siddhártha je krátky príbeh s podtitulom indická báseň. Opäť sa stretávame s Hesseho obľúbeným motívom hľadania pravdy a zmyslu života. Tentokrát však spomínaný aspekt prevyšuje najmä hľadanie duchovnej obrody či spirituálnej identity. Celá kniha sa nesie v duchu východnej filozofie a náboženstva ku ktorému sám autor inklinoval a je inšpirovaná svätými knihami Hinduizmu, Buddhizmu a Bhagavad Gitou, manuskriptom, ktorý je základom učenia Krišnu. Už samotný názov Siddhártha znamenajúci "ten kto našiel zmysel života" v sebe nesie skrytý odkaz na Buddhu, ktorého vlastné meno bolo Siddhártha Guatama. Knihu možno vnímať ako pomyselnú vstupnú bránu do východnej filozofie zaodetú plášťom dojemného príbehu hlavného hrdinu.

Ten na ceste k osvieteniu zažíva askézu, bohatstvo a vášnivý život aby sa vrátil opäť k askéze a pochopil, že každý jeden deň, každý jeden zážitok a všetko čo sa mu prihodilo počas svojho života mu pomohlo porozumieť a nadobudnúť životnú skúsenosť. Neodsúdil teda priamo konzumný život a jeho povrchnosť, pretože pochopil, že nie náuka činí človeka múdrym, ale práve empirické zažité skúsenosti sú tým pravým učením a cestou k duchovnému osvieteniu.

"Opak každé pravdy je stejně pravdivý! Totiž tak: Pravdu je možné vyslovit a odít slovy jenom tehdy, je-li jednostranná. Jednostranné je všechno, co múže být myšlenkami myšleno a slovy řečeno, to všechno je jednostranné, vše polovičaté, všechno postrádá celistvost, zaokruhlenost, jednotu. Když vznešený Gautama učil a mluvil o světě, musel jej rozdělit na sansáru a nirvánu, na klam a pravdu, na utrpení a vykoupení. Nelze jinak, není žádne jiné cesty pro toho, kdo chce učit. Ale svět sám, jsoucno kolem nás a v nás není jednostranné."

HODNOTENIE: 4,5/5

18. 9. 2011

VLADIMIR NABOKOV - LOLITA

1955

Majstrovské dielo. Najznámejší a najkontroverznejší román, pôvodom ruského autora žijúceho väčšinu života v Amerike a zanieteného entomológa Vladimira Nabokova, ktorý po svojom vydaní v Amerike v roku 1955 vyvolal značný rozruch a spôsobil to, že kniha bola dlhý čas zakázaná. Pri prvotnom hľadaní vydavateľa Nabokov šokoval každého jedného z nich do takej miery, že to ani on sám neočakával. Knihu zrejme väčšina vydavateľstiev považovala za nemravnú ba až pornografickú, čo bolo hlavným dôvodom ich odmietnutia. Úvod knihy samozrejme k takémuto uvažovaniu nabáda, no v samotnom diele sa nenachádza žiadna obscénna, či vulgárna scéna, preto je zrejmé, že vydavatelia sa skôr báli danej témy, ktorá ešte ani v dnešnej tak "vyspelej" a modernej spoločnosti nie je košer. Veď ako by aj mohla keď je reč o mužovi v stredných rokoch a jeho bezbrehej, patologickej, psychicky narušenej a v neposlednom rade pedofilnej láske a túžbe po dvanásťročných "nymfičkách." 

Kniha je však aj napriek šteklivej téme znamenitým estetickým zážitkom. Nabokov svojim šťavnatým, miestami humorným umeleckým štýlom, s bravúrou vyjadril tú zhubnú zvedavosť, nekonečnú túžbu, hlbokú nehu, slepý obdiv, vrcholnú extázu a bezodnú lásku psychicky chorej a v samom vnútri roztrieštenej bytosti, k svojmu milovanému idolu. Autor v knihe teda dokonale rozozvučil orchester všetkých temných zákutí ľudskej psychiky a nastolil otázku či je vôbec možné prekonať svoje vnútro a svoje rozorvané srdce aj keď si je človek vedomý konania popierajúceho dobré mravy, či všeobecnú rovinu morálky. Dielo zároveň ale obsahuje jasne štrukturovanú dejovú líniu, v ktorej sa môže čitateľ pri všetkých tých túžbou blčiacich opisoch jednako stratiť, tak ako sa často stráca v hlbinách duše hlavnej postavy.

"Lolita, svetlo môjho života, oheň môjho lona. Môj hriech, moja duša. Lo-li-ta - konček jazyka poskočí po troch schodíkoch zvrchu z podnebia a na treťom zľahka klopne o zuby. Lo. Li. Ta. Ráno, stojac v jednej ponožke, bez dvoch centimetrov meter päťdesiat, to bola Lo, jednoducho Lo. V dlhých nohaviciach Lola. V škole Dolly. Pri podpise na úradných formulároch Dolores. A v mojom náručí vždy a všade Lolita. Mala predchodkyňu? Pravdaže mala, ako inak. Lolita by azda ani nebola jestvovala, keby som sa raz v lete nebol prvý raz zaľúbil do istého dievčatka. V prímorskej ríši. A kedy to bolo? Približne toľko rokov pred narodením Lolity, koľko som mal toho leta. U vraha vždy rátajte s kvetnatým štýlom. Dámy a páni porotcovia, dôkazom číslo jeden je to, čo tak závideli serafovia - nevidomí, prostomyseľní, urodzenokrídli serafovia. Pokochajte sa tou tŕnistou spleťou."

HODNOTENIE: 4/5

KNIŽNÝ TIP Gándhí - Môj Experiment s pravdou





Ikona Indie, otec a zakladateľ pojmu Satyagraha, jedna z najväčších postáv histórie, jednoduchý človek, ktorý svojou vytrvalosťou a húževnatosťou dokázal zmeniť pomery vo vtedajšej spoločnosti. Mohandás Karamčand Gándhí a jeho autobiografické dielo zachytavájúce Gándího pôsobenie do roku 1920, hlavne v Južnej Afrike kde bojoval za práva indických menšín.

14. 9. 2011

KNIŽNÝ TIP Ernest Hemingway - Snehy Kilimandžára






Výborné poviedky od Hemingwaya. Kniha obsahuje 11 krátkych príbehov, navyše novelu Starec a more a doslov, ktorý je akýmsi kľúčom k autorovej tvorbe.

13. 9. 2011

KNIŽNÝ TIP John Steinbeck - O myšiach a ľuďoch





Úžasná kniha nositeľa Nobelovej ceny za literatúru a laureáta Pulitzerovej ceny. Príbeh dvoch nerozlučných kamarátov Georga Miltona a Lennieho Smalla opisuje strastiplnú cestu dvoch mladíkov snažiacich sa uživiť prácou na farmách v čase recesie v americkej Kalifornii. Sen a túžba vlastniť aspoň kúsok zeme, mať vlastnú farmičku a chovať zajace, však končí úplne inak.

12. 9. 2011

NOVINKY James Joyce - Odysseus




A je to tu. Dobrá správa pre všetkých fanúšikov Jamesa Joyca, ktorí nemajú vo svojej zbierke jedno z najprevratnejších diel literatúry 20. storočia. Kniha, ktorú dnes nezoženiete v žiadnom antikvariáte a už vôbec nie v kníhkupectve k nám teraz prichádza vo forme nového vydania. Je naplánované na 14.01.2012 vo vydavateľstve Argo v preklade Aloysa Skoumala. Takže nastaviť pripomienky, zaškrtnúť v kalendároch ,)

JOHN IRVING - ŠTVRTÁ RUKA

2001

Jedno z novších diel amerického autora známeho najmä vďaka knihe Svet podľa Garpa a držiteľa oscarového ocenenia za scenár k filmu Pravidla muštárne. Román nás zavedie do sveta Patricka Wallingforda, redaktora katastrofických udalostí a neskôr moderátora hlavných správ, fešáka a sexuálne nevybúreného chlapa, prezývaného Leví muž, ktorému počas reportáže v Indii lev odhryzne ruku. Ďalej sa stretávame so svojským doktorom Zajacom špecialistom na chirurgiu ruky, bývalým lakrosovým hráčom, posadnutým odstraňovaním psích výkalov a zanieteným ornitológom, trošku prostoduchým, no oddane milujucím svojho syna. Ďalej pani Clausenová, ktorá sľúbi Leviemu mužovi darcovstvo ruky jej manžela pod jednou podmienkou, že bude môcť ruku navštevovať (a ďalšou skrytou podmienkou, že jej splodí potomka). Plus mnoho ďalších väčšinou ženských postáv, z ktorých takmer každá mala pomer s hlavnou postavou Patrickom.

Nebudem ďalej opisovať dej a všetky zážitky Levieho muža, pretože by to bola pravdupovediac asi veľmi dlhá recenzia. Tu sa však dostávame k mojej hlavnej výhrade tohto diela. Dej knihy nie je nijako extra zamotaný a náročný, kniha sa číta ľahko, ale spôsob akým je napísaná dáva čitateľovi pocit akoby sa topil v oceáne. Často autor predstaví novú postavu, opisuje ju, tá zahrá svoju rolu a bez akéhokoľvek ďalšieho kontextu opúšťa knihu. Postavy sú navyše akosi prvoplánovo vykonštruované za cenu vtipnosti a humorných situácií, no táto návnada sa nejako nedá prehltnúť. Rovnako na mňa pôsobia zvláštne sexuálne scény a excesy hlavného hrdinu. 

Z knihy je miestami cítiť Vonnegutovská satira (kritika spravodajstva a honby za senzáciami), ale ani tá nie je dotiahnutá do konca a tak vyznieva pomerne prázdno. Štýl akým je kniha napísaná naozaj pripomína súčasnú verziu Vonneguta, no postráda práve tú povestnú trefnosť, štipľavú satiru a komplexnosť Vonnegutových diel.

"Čo je?" spýtala sa. Inštinktívne si pritiahla ruku na srdce - na prsia, pomyslel si Wallingford. Spomenul si, ani čo by to bolo včera, ako mu držala kýpeť ruky, keď si naňho sadala v ordinácií doktora Zajaca. "Len som pocítil nejaké bodnutie," odvetil Wallingford. "Zavolaj doktorovi Zajacovi," nástojila pani Clausenová. "Neodkladaj to." Všetko však bolo v poriadku. Doktora Zajaca zjavne rozladilo, že transplantácia ruky prebehla tak hladko.

HODNOTENIE: 3/5

9. 9. 2011

KNIŽNÝ TIP Roald Dahl - Fantastické poviedky






Vynikajúce poviedky Roalda Dahla. Miestami trošku strašidelné ale vždy zábavné a s prekvapivou pointou. Nie nadarmo si za základ svojej štvrte izby vybral Quentin Tarantino jednu z nich. 

KNIŽNÝ TIP Roark Bradford - Černošský pán Búh a páni izraeliti






Táto je kniha je klenotom v mojej knižnici. Roark Bradford bol americký spisovateľ a humorista, čo sa prejavilo aj v tomto diele. Je to vlastne prerozprávaný Starý Zákon takým spôsobom, aby mu porozumela aj najnižšia vrstva vtedajšieho černošského obyvateľstva. Naozaj skvost :)

KNIŽNÝ TIP John Steinbeck - Perla





Krásna a kratučká knižka od kultového autora. Stretávame sa v nej s príbehom chudobného Kina, jeho manželky Juany a ich syna Coyotita. Kino jedného dňa objaví obrovskú Perlu - najkrajšiu a najväčšiu na svete. V tomto momente sa celý jeho život obracia na ruby. Perla ako obraz bohatstva a zázemia poštve na rodinu kliatbu chamtivosti a túžby po bohatstve aj za cenu zabíjania. Ako sa príbeh končí? Uvidíte sami.


8. 9. 2011

JAMES JOYCE - PORTRÉT MLADÉHO UMELCA

1916

Jeden z najvýznamnejších počinov írskeho autora. Portrét mladého umelca je akýmsi prvým dielom k Joycovmu vrcholu tvorby, ktorým je kniha Ulysses. Rozsahom nie veľmi dlhé dielo, zato však pomerne ťažké čítanie. James Joyce ako jeden z predstaviteľov anglického prúdu autorov, ovplyvnených Freudovou a Jungovou psychoanalýzou, využil pri písaní techniku voľného prúdu myšlienok. Autori používajúci túto technkiu sa snažili zachytiť surové myšlienky a pocity svojich postáv vo voľnom slede myšlienok, čo spôsobuje čitateľovi ťažšiu orientáciu v dejovej línií.

Román je sčasti autobiografický a zachytáva detstvo a dospievanie Stephena Dedalusa pochádzajúceho z Dublinu. Jeho štúdium na jezuitskej škole Clongowes Wood College a Belvedere College. Kniha podrobne vykresľuje vzťah Stephena k cirkvi, Bohu a náboženstvu ako takému. Ponúka aj výborné filozofické úvahy o estetike a kráse odkazujúce na Joycovho obľúbeného Svätého Tomáša Akvinského. Na konci diela sa však hlavná postava odvracia od cirkvi.

Ďalším dôvodom, prečo dielo považujem za neľahký oriešok je množstvo alúzií, čiže nepriamych odkazov. Neskúsený čitateľ neznalý historických súvislostí nemôže týmto pádom dokonale pochopiť a rozlúsknuť toto dielo. Či už ide o Jezuitské hnutie a jeho zakladateľa Ignáca z Loyoly, učenie Svätého Tomáša Akvinského, Charlesa Stewarta Parnella alebo paralelu Stephena Dedalusa s bájnym Daedalusom. V knihe sú navyše často využívané latinské výrazy,

"Večnosť! Ó, strašné, príšerné slovo. Večnosť! Ktorý ľudský duch ju pochopí? A nezabúdajte, že je to večnosť bolesti. I keby pekelné muky neboli také strašné ako v skutočnosti, boli by nekonečné, keďže im je súdené trvať večne. Sú to teda nekonečné a zároveň sú, ako viete neznesiteľne intenzívne, nevydržateľne extenzívne. Znášať čo len bodnutie hmyzu celú večnosť by bolo strašným utrpením. Aké to teda musí byť, ak má duša znášať mnohoraké pekelné muky večne? Celú večnosť!"


HODNOTENIE: 4/5

6. 9. 2011

HERMANN HESSE - STEPNÝ VLK

 1927

Najznámejšie a literárne najvyzretejšie dielo Hermanna Hesseho, ktoré je často prirovnávané k dielam Jamesa Joyca. Nie je najľahšie opísať toto dielo, zvlášť kvôli faktu, že popiera klasickú dejovú štruktúru. Podstatu diela tvoria zápisky hlavného hrdinu Harryho Hallera. Hlavnú postavu opäť zmieta vnútorný boj a hľadanie svojej vlastnej existencie.

Harry sa ubytuje v podnájme a pravidelne navštevuje rôzne podniky a krčmy. Je vlk samotár, introvert so "samovražednými" sklonmi, ktorý jednostaj premýšľa o zmysle života a svojej vlastnej existencii. Utápa sa v depresii a existenčnej kríze - nevidí v ničom zmysel, zo života nemá pôžitok. Pri jednej z nočných potuliek narazí na nápis magické divadlo a o čosi neskôr mu osamelý okoloidúci podá knižku s názvom Traktát o stepnom vlkovi. Tu sa dostávame k asi najpôsobivejšej filozofickej časti diela v ktorej sa konfrontujú dva protichodné svety a názory Harryho, ktoré v jeho mysli zvádzajú nekonečný boj. ľudská/vlčia prirodzenosť; racionálnosť, múdrosť a jemnosť človeka/voľnosť, divosť nespútanosť a sila vlka; samota/spoločnosť; život/smrť. Traktát ďalej pojednáva o pojme samovraždy z pohľadu stepného vlka a o pohŕdaní meštiactvom.

V ďalšej časti sa Harry stretáva s Hermínou. Veľmi rýchlo vycíti, že Hermína je jediný človek, ktorý mu dokáže načúvať a ktorý mu dokonale rozumie. Tu nastáva obrat v myšlienkach a názoroch Harryho, ktorý postupne vylieza zo samotárskej ulity a začína žiť. Hermínu má veľmi rád, no zatiaľ ju nemiluje. Tu sa však dostávame k dôležitej vete, ktorú vysloví Hermína. Povie Harrymu, že raz sa do nej zamiluje a následne ju zabije. Spolu s Hermínou prežíva rozkošné obdobie života - učí sa tancovať, chodí na zábavy, stretáva saxofonistu Pabla, dokonca si užíva sex s Máriou, ktorú mu dohodila práve Hermína.

V poslednej časti sa Harry ocitá v Magickom divadle, do ktorého ho vtiahne na plese Pablo. Práve v tejto chvíli dochádza k vyvrcholenie celého románu. Harry sa ocitá v psychadelickom sne v ktorom sa roztriešti na sto ďalších Hallerov. Postupne sa zbavuje svojej vlčej povahy a vchádza do rôznych dverí predstavujúcich rôzne životné poznania. V závere Harry vstupuje do dverí s nápisom: Ako sa láskou zabíja. Práve tu naozaj zabíja svoju milovanú Hermínu. Dielo končí odhodlaním Harryho absolvovať túto cestu svojim vnútrom ešte niekoľko krát.

Celé dielo teda končí optimisticky. Hermína v skutočnosti neexistuje a znázorňuje samotného Harryho a jeho život - zároveň však stepného vlka v ňom. Nakoniec sa Harry do Hermíny naozaj zamiluje, čo znamená, že si opäť zamiloval život a dokáže si ho opäť vychutnávať plnými dúškami. Vražda Hermíny naopak znamená smrť depresívneho, pudového, meštiactvo odsudzujúceho života stepného vlka.

"S našim Stepným vlkom to bolo teda tak, že vo svojich pocitoch síce žil ako vlk, hneď ako človek - tak to už býva u zmiešaných bytostí-, lenže keď bol vlkom, človek v ňom ustavične striehol, posudzoval a odsudzoval, a keď bol človekom, vlk robil to isté. Keď napríklad Harry ako človek mal nejakú krásnu myšlienku, nejaký jemný, ušľachtilý pocit, alebo keď urobil tzv. dobrý skutok, vlk v ňom vyceril zuby a rehotal sa, krutým výsmechom dával najavo, že celá táto ušľachtilá komédia len zosmiešňuje stepného tvora, vlka..."

HODNOTENIE: 5/5

J. D. SALINGER - KTO CHYTÁ V ŽITE

1951
Ďalšia z povinných kníh, ktoré by mal mať prečítané snáď každý milovník literatúry. Príbeh zachytáva tri dni života 16 ročného mládenca Holdena Caulfielda a jeho depresívnu revoltu proti systému, pokrytectvu, konzumnej spoločnosti a svetu dospelých. Holden je typickým príkladom "ufrflaného" mladíka, snažiaceho sa vymaniť zo spoločnosti, mladíka ktorý kritizuje celý svet, jeho zriadenie, svet dospelákov, pretvárku, pokrytectvo, faloš a tisíc ďalších vecí, ktoré mu lezú na nervy. Kniha obsahuje vulgarizmy a vyjadruje hnev dospievajúcej mládeže. 

Názov knihy je odvodený z Holdenovej predstavy ako stojí v strede žitného poľa, ktoré je plné detí. Na konci tohto poľa je priepasť a on musí silou mocou zabrániť komukoľvek spadnúť do tejto priepasti. Táto pasáž zároveň vyjadruje pointu celého diela keďže žitné pole predstavuje detstvo a svet detí, pričom priepasť predstavuje práve ten život dospelých, ktorým Holden opovrhuje. 
„Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“

HODNOTENIE: 5/5

KNIŽNÝ TIP Hermann Hesse - Peter Camenzind





Jedno z prvých diel držiteľa Nobelovej ceny za literatúru. Opisuje celoživotné hľadanie spirituálnej a fyzickej identity, hľadanie samého seba, zmyslu života a v neposlednom rade duálny konflikt medzi prírodou a modernou civilizáciou.

GEORGE ORWELL - 1984

1949

Dielo považované za vrchol anglickej dystopickej literatúry, ktoré nesmie chýbať v knižnici žiadneho zanieteného čitateľa. Autor v temnom, depresívnom no zároveň prudko realistickom príbehu opisuje život v totalitnom režime, ktorý potláča akúkoľvek slobodu myslenia, či konania, v ktorom neustále zúri vojna a represia, v ktorom  aby človek prežil musí sa jednoducho podriadiť "Veľkému bratovi" a plávať s prúdom. Ako dopadne vzbura jednotlivca proti tomuto režimu?

Bravúrny Orwellov román vznikol v roku 1949 a urobil z autora vizionára. Charakteristické znaky režimu opísaného v tomto diele totiž možno vidieť v mnohých represívnych režimoch po celej planéte vrátane toho komunistického. Kniha sa nečíta ľahko, najmä pasáže podrobne popisujúce heslo režimu SLOBODA JE OTROCTVO, VOJNA JE MIER, NEVEDOMOSŤ JE SILA, v ktorých autor ponúka filozofické úvahy o socializme, vojne, brainwashingu atď.

"Byt bol na siedmom podlaží a Winston, tridsaťdeväťročný a s holenným vredom nad pravým členkom, kráčal pomaly a zopárkrát si odpočinul. Na všetkých odpočívadlách zízala naňho zo steny oproti dverám na výťahovej šachte velikánska tvár. Bol to jeden z portrétov namaľovaných tak dôkladne, že vás jeho oči premeriavajú bez ohľadu na to, kam sa pohnete. VEĽKÝ BRAT ŤA POZORUJE, hlásal nápis pod obrazom."

HODNOTENIE: 5/5

5. 9. 2011

ANTHONY BURGESS - MECHANICKÝ POMERANČ

1962

Prečítať túto knihu je absolútna nutnosť aj napriek faktu, že väčšina ľudí pozná najmä jej sfilmovanú verziu od Kubricka. Vyznačuje sa kreatívnym literárnym štýlom v ktorom autor použil za základ jazyka hlavných predstaviteľov ruštinu. Kniha je preto výzvou pre každého prekladateľa a v jej českom preklade sú tieto slová zmesou anglizmov, rusizmov, germanizmov a novovytvorených slov (tie v originálnom vydaní používa aj sám autor).

Román je odhalením ľudského vnútra, násilia, sexu a zla. Obrazom toho ako by vyzerala ľudská spoločnosť bez akýchkoľvek bariér ovládaná iba zákonom silnejšieho.

"To jsem byl já, teda Alex, a tři moji frendíci, to jako Pítrs, Jiřík a Tupoun, kterej je opravdu tupej, a seděli jsme v mlíčňáku Korova a decidovali se, co budeme ten večer dělat, když je venku zima jak v prdeli, i když aspoň že neprší. Mlíčňák Korova byl typickej plac plus-mlíko, a vy jste už, bratři moji, snad pozapomněli, jak tyhle placy vypadaly, věci se dnes tak kvikle měněj a všichni strašně rychle zapomínaj a ani noviny se moc nečtou. Takže to byl takovej plac, kde se prodávalo mlíko plus něco k tomu, nesměl se tam prodávat chlast, ale neexistoval tehdá zákon, aby nemohli strčit nějaký věšči do starýho mlíka, takže jste to mohli drinkat se syňágou, toldou nebo hňápám nebo s pár jinejma věščma, který vám poskytly nádhernou chorošnou čtvrthodinku, ve který ste oslavovali Boga se všema Svatejma a andělskýma chórama, který ste klíďo strčili do kapsy a v hedce vám přitom vypalovaly rachejtle." 

HODNOTENIE: 5/5


4. 9. 2011

KNIŽNÝ TIP Douglas Adams - Stopárov sprievodca galaxiou

NEPREPADÁVAJTE PANIKE! Prvá časť štvordielnej trilógie, ktorá ma päť dielov. Pozoruhodné science fiction dielo plné humorných situácií, ktoré čitateľa zavedie na odľahlé kúty galaxie. Hlavnou postavou je pozemšťan Arthur Dent, ktorý v jedno ráno zistí, že jeho dom je potrebné zbúrať, pretože tadiaľ povedie diaľničný obchvat. Arthur sa snaží všemožne zabrániť buldozérom zrovnať dom so zemou v čom mu pomáha jeho priateľ Ford Prefect. Ten ho dotiahne do krčmy aby do neho nalial tri pivá o oznámil mu, že za 12 minút nastane koniec sveta. O 12 mnút sa naozaj objaví obrovská loď Vogónskej stavebnej čaty a oznámi obyvateľom Zeme, že ich planéta musí byť zničená aby uvoľnila miesto stavbe hyperpriestorovej diaľnice. A to je iba začiatok. 


ERNEST HEMINGWAY - STAREC A MORE

1952

Epické dielo, za ktoré dostal autor Nobelovu cenu. Starec Snatiago sa deň čo deň vydáva na šíre more aby počas 84 dní nepriniesol žiaden úlovok. Keď sa mu však napokon podarí uloviť obrovskú rybu, cestou späť mu ju zožerú žraloky a tak prináša iba ohlodanú kostru. Aj napriek tomu sa starcovi dostáva uznanie za unikátny úlovok. Kniha vyjadruje nezlomnú vôľu človeka, odhodlanosť bojovať, nestrácať nádej, jeho silu a vytrvalosť. 

"Človeka možno zničiť, ale nie poraziť."

HODNOTENIE: 5/5

25. 8. 2011

KNIŽNÝ TIP Cormac McCcarthy - Tahle země není pro starý






Texasko-mexická hranica, Llewelyn Moss, heroín, kufrík plný peňazí, šerif Ed Tom Bell, nájomný vrah Anton Chigurh. Vo vynikajúcej dráme, sfilmovanej bratmi Coenovcami.


20. 8. 2011

KURT VONNEGUT - MATKA NOC

1961



Matka noc patrí k vrcholom autorovej tvorby. Načrtol v nej príbeh Howarda Campbella, pôvodom Američana, od detstva však žijúceho v Nemcku. Tu hlavného hrdinu zastihol nástup nacistov k moci a druhá svetová vojna. Campbell sa stal neoddeliteľnou súčasťou nacistického režimu ako rozhlasový spravodajca a po vojne mu hrozí trest za zločiny proti ľudskosti. V skutočnosti však pracoval ako špión pre Američanov. Chýba mu však jedna podstatná vec - dôkaz.

Brilantne zosnovaný román z ktorého ako sme pri Vonnegutovi navyknutý srší satira, humor, vtip ale na druhej strane vážnosť a ostrá kritika. Dej je ako vždy vyrozprávaný v prvej osobe a ukrýva v sebe autobiografické, fiktívne a reportážne prvky. 

"Moja žena sa nikdy nedozvedela, že som špión. Nič by sa nestalo, keby som jej to bol povedal. Nebola by ma preto milovala menej. Nebolo by ma to vystavilo nejakému nebezpečenstvu. Len svet mojej božskej Helgy, svet, ktorý sa už blížil k Zjaveniu sv. Jána, ten by jej zrazu zbanálnel. Vojna stačila aj bez toho. Moja Helga verila, že myslím vážne všetky tie šibnutosti, ktoré hovorím do rádia a na večierkoch. Stále sme chodili na večierky."

HODNOTENIE: 4,5/5

19. 8. 2011

WILLIAM GOLDING - BOH MÚCH


1954

Haváriu lietadla prežije skupinka anglických chlapcov. Na ostrove nie je žiaden dospelý a tak sa chlapci snažia zorganizovať vytvorením svojej vlastnej spoločnosti postavenej na určitých základných pravidlách a princípoch. Čo sa však stane ak spoločné spolunažívanie prerastie v túžbu vládnuť a zabíjať? Spoločné dobrodružstvo vystrieda hrôza keď najnižšie pudy premôžu nevinnosť a vytratí sa všetko dobro detského sveta.

Vynikajúci román nositeľa Nobelovej ceny, ktorý je zaradený snáď v každom rebríčku TOP 100 kníh 20. storočia.

"Keby som mal aspoň kvapku zelenej! Obrátil sa s napoly zamaskovanou tvárou k Rogerovi a na jeho nechápavý pohľad odvetil: Robím to kvôli lovu. Potrebuješ ochranné sfarbenie ako vo vojne. Musíš vyzerať celkom ináč ako v skutočnosti..." Rozprával s takou dôraznosťou, že sa celý skrúcal. "Ako moľ, ktorý sa usadí na kmeni..." Roger pochopil a vážne prikývol. Dvojčatá podišli k Jackovi a bojazlivo sa mu pre čosi ponosovali. "Čušte!"

HODNOTENIE: 4,5/5



10. 8. 2011

ARKADIJ a BORIS STRUGACKIJ - STALKER

1978

Dej tohto diela nás zavedie do tajomnej oblasti pri mestečku Harmond, kde došlo ku stretu s mimozemskou civilizáciou. Táto strážená oblasť sa nazýva Pásmo. Práve tu sa dá objaviť nespočetné množstvo pozoruhodných, no smrteľne nebezpečných úkazov, predmetov a anomálií. Aj vďaka nim sa dá pomocou Pásma veľmi rýchlo zbohatnúť, ale ešte rýchlejšie zomrieť. A tak sa Stalkeri aj za túto cenu noc čo noc vkrádajú do pásma aby vynášali rozličné predmety a následne ich speňažili. V srdci samotného Pásma sa však skrýva čosi viac.

Výnimočné science fiction bratov Strugackovcov, ktoré slúžilo aj ako predloha rovnomennému filmu Andreja Tarkovského z roku 1979.

"Všetky orientačné body súhlasili, ale Redrick nebol spokojný. Dlhoročný inštinkt stalkera kategoricky odmietal absurdnú, neprirodzenú myšlienku prechádzať pomedzi tesne susediace vyvýšeniny. Napokon až tam uvidí čo a ako, tam bude múdrejší. Cesta do doliny viedla cez močarisko, po otvorenom rovnom priestranstve, ktoré sa odtiaľto zdalo bezpečné, ale keď sa Redrick lepšie prizrel, medzi suchými hrbolcami rozoznal akúsi tmavosivú škvrnu. Pozrel na mapu. Bol tam nakreslený krížik a kostrbatými písmenami napísané: Lišiak."

HODNOTENIE: 4/5

2. 8. 2011

WILLIAM SAROYAN - TRACYHO TIGER

1951

Kultové dielo Williama Saroyana. Rozpráva príbeh o Tracym a jeho tigrovi, ktorý však nebol tigrom, bol čiernym panterom. Ten sa pred ľuďmi objaví, uteká a zmizne, je niekým konkrétnym no zároveň abstraktným. Je všeličím čo je v nás, v ľuďoch. Tracy a jeho tiger ako dve hlavné postavy detsky rozmaznaného, úsmevného a neobyčajného príbehu pre dospelých.

"Thomas Tracy mal tigra. V skutočnosti to bol čierny panter, ale čo na tom, preňho to bol tiger. Mal biele zuby. Tracy k nemu prišiel takto: Keď mal tri roky a začínal vnímať zvuky okolo seba, ktosi zvolal: tiger! Nech už to znamenalo čokoľvek Tracy chcel mať svojho tigra. Jedného dňa šiel s otcom po meste, keď v okne reštaurácie s rybacími špecialitami čosi zazrel. "Kúp mi toho tigra," povedal. "Veď to je homár," odvetil otec. "Tak potom ho nechcem," povedal Tracy."

HODNOTENIE: 4/5