1927
Najznámejšie a literárne najvyzretejšie dielo Hermanna Hesseho, ktoré je často prirovnávané k dielam Jamesa Joyca. Nie je najľahšie opísať toto dielo, zvlášť kvôli faktu, že popiera klasickú dejovú štruktúru. Podstatu diela tvoria zápisky hlavného hrdinu Harryho Hallera. Hlavnú postavu opäť zmieta vnútorný boj a hľadanie svojej vlastnej existencie.
Harry sa ubytuje v podnájme a pravidelne navštevuje rôzne podniky a krčmy. Je vlk samotár, introvert so "samovražednými" sklonmi, ktorý jednostaj premýšľa o zmysle života a svojej vlastnej existencii. Utápa sa v depresii a existenčnej kríze - nevidí v ničom zmysel, zo života nemá pôžitok. Pri jednej z nočných potuliek narazí na nápis magické divadlo a o čosi neskôr mu osamelý okoloidúci podá knižku s názvom Traktát o stepnom vlkovi. Tu sa dostávame k asi najpôsobivejšej filozofickej časti diela v ktorej sa konfrontujú dva protichodné svety a názory Harryho, ktoré v jeho mysli zvádzajú nekonečný boj. ľudská/vlčia prirodzenosť; racionálnosť, múdrosť a jemnosť človeka/voľnosť, divosť nespútanosť a sila vlka; samota/spoločnosť; život/smrť. Traktát ďalej pojednáva o pojme samovraždy z pohľadu stepného vlka a o pohŕdaní meštiactvom.
V ďalšej časti sa Harry stretáva s Hermínou. Veľmi rýchlo vycíti, že Hermína je jediný človek, ktorý mu dokáže načúvať a ktorý mu dokonale rozumie. Tu nastáva obrat v myšlienkach a názoroch Harryho, ktorý postupne vylieza zo samotárskej ulity a začína žiť. Hermínu má veľmi rád, no zatiaľ ju nemiluje. Tu sa však dostávame k dôležitej vete, ktorú vysloví Hermína. Povie Harrymu, že raz sa do nej zamiluje a následne ju zabije. Spolu s Hermínou prežíva rozkošné obdobie života - učí sa tancovať, chodí na zábavy, stretáva saxofonistu Pabla, dokonca si užíva sex s Máriou, ktorú mu dohodila práve Hermína.
V poslednej časti sa Harry ocitá v Magickom divadle, do ktorého ho vtiahne na plese Pablo. Práve v tejto chvíli dochádza k vyvrcholenie celého románu. Harry sa ocitá v psychadelickom sne v ktorom sa roztriešti na sto ďalších Hallerov. Postupne sa zbavuje svojej vlčej povahy a vchádza do rôznych dverí predstavujúcich rôzne životné poznania. V závere Harry vstupuje do dverí s nápisom: Ako sa láskou zabíja. Práve tu naozaj zabíja svoju milovanú Hermínu. Dielo končí odhodlaním Harryho absolvovať túto cestu svojim vnútrom ešte niekoľko krát.
Celé dielo teda končí optimisticky. Hermína v skutočnosti neexistuje a znázorňuje samotného Harryho a jeho život - zároveň však stepného vlka v ňom. Nakoniec sa Harry do Hermíny naozaj zamiluje, čo znamená, že si opäť zamiloval život a dokáže si ho opäť vychutnávať plnými dúškami. Vražda Hermíny naopak znamená smrť depresívneho, pudového, meštiactvo odsudzujúceho života stepného vlka.
"S našim Stepným vlkom to bolo teda tak, že vo svojich pocitoch síce žil ako vlk, hneď ako človek - tak to už býva u zmiešaných bytostí-, lenže keď bol vlkom, človek v ňom ustavične striehol, posudzoval a odsudzoval, a keď bol človekom, vlk robil to isté. Keď napríklad Harry ako človek mal nejakú krásnu myšlienku, nejaký jemný, ušľachtilý pocit, alebo keď urobil tzv. dobrý skutok, vlk v ňom vyceril zuby a rehotal sa, krutým výsmechom dával najavo, že celá táto ušľachtilá komédia len zosmiešňuje stepného tvora, vlka..."
HODNOTENIE: 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára