1955
Majstrovské dielo. Najznámejší a najkontroverznejší román, pôvodom ruského autora žijúceho väčšinu života v Amerike a zanieteného entomológa Vladimira Nabokova, ktorý po svojom vydaní v Amerike v roku 1955 vyvolal značný rozruch a spôsobil to, že kniha bola dlhý čas zakázaná. Pri prvotnom hľadaní vydavateľa Nabokov šokoval každého jedného z nich do takej miery, že to ani on sám neočakával. Knihu zrejme väčšina vydavateľstiev považovala za nemravnú ba až pornografickú, čo bolo hlavným dôvodom ich odmietnutia. Úvod knihy samozrejme k takémuto uvažovaniu nabáda, no v samotnom diele sa nenachádza žiadna obscénna, či vulgárna scéna, preto je zrejmé, že vydavatelia sa skôr báli danej témy, ktorá ešte ani v dnešnej tak "vyspelej" a modernej spoločnosti nie je košer. Veď ako by aj mohla keď je reč o mužovi v stredných rokoch a jeho bezbrehej, patologickej, psychicky narušenej a v neposlednom rade pedofilnej láske a túžbe po dvanásťročných "nymfičkách."
Kniha je však aj napriek šteklivej téme znamenitým estetickým zážitkom. Nabokov svojim šťavnatým, miestami humorným umeleckým štýlom, s bravúrou vyjadril tú zhubnú zvedavosť, nekonečnú túžbu, hlbokú nehu, slepý obdiv, vrcholnú extázu a bezodnú lásku psychicky chorej a v samom vnútri roztrieštenej bytosti, k svojmu milovanému idolu. Autor v knihe teda dokonale rozozvučil orchester všetkých temných zákutí ľudskej psychiky a nastolil otázku či je vôbec možné prekonať svoje vnútro a svoje rozorvané srdce aj keď si je človek vedomý konania popierajúceho dobré mravy, či všeobecnú rovinu morálky. Dielo zároveň ale obsahuje jasne štrukturovanú dejovú líniu, v ktorej sa môže čitateľ pri všetkých tých túžbou blčiacich opisoch jednako stratiť, tak ako sa často stráca v hlbinách duše hlavnej postavy.
"Lolita, svetlo môjho života, oheň môjho lona. Môj hriech, moja duša. Lo-li-ta - konček jazyka poskočí po troch schodíkoch zvrchu z podnebia a na treťom zľahka klopne o zuby. Lo. Li. Ta. Ráno, stojac v jednej ponožke, bez dvoch centimetrov meter päťdesiat, to bola Lo, jednoducho Lo. V dlhých nohaviciach Lola. V škole Dolly. Pri podpise na úradných formulároch Dolores. A v mojom náručí vždy a všade Lolita. Mala predchodkyňu? Pravdaže mala, ako inak. Lolita by azda ani nebola jestvovala, keby som sa raz v lete nebol prvý raz zaľúbil do istého dievčatka. V prímorskej ríši. A kedy to bolo? Približne toľko rokov pred narodením Lolity, koľko som mal toho leta. U vraha vždy rátajte s kvetnatým štýlom. Dámy a páni porotcovia, dôkazom číslo jeden je to, čo tak závideli serafovia - nevidomí, prostomyseľní, urodzenokrídli serafovia. Pokochajte sa tou tŕnistou spleťou."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára