1916
Jeden z najvýznamnejších počinov írskeho autora. Portrét mladého umelca je akýmsi prvým dielom k Joycovmu vrcholu tvorby, ktorým je kniha Ulysses. Rozsahom nie veľmi dlhé dielo, zato však pomerne ťažké čítanie. James Joyce ako jeden z predstaviteľov anglického prúdu autorov, ovplyvnených Freudovou a Jungovou psychoanalýzou, využil pri písaní techniku voľného prúdu myšlienok. Autori používajúci túto technkiu sa snažili zachytiť surové myšlienky a pocity svojich postáv vo voľnom slede myšlienok, čo spôsobuje čitateľovi ťažšiu orientáciu v dejovej línií.
Román je sčasti autobiografický a zachytáva detstvo a dospievanie Stephena Dedalusa pochádzajúceho z Dublinu. Jeho štúdium na jezuitskej škole Clongowes Wood College a Belvedere College. Kniha podrobne vykresľuje vzťah Stephena k cirkvi, Bohu a náboženstvu ako takému. Ponúka aj výborné filozofické úvahy o estetike a kráse odkazujúce na Joycovho obľúbeného Svätého Tomáša Akvinského. Na konci diela sa však hlavná postava odvracia od cirkvi.
Ďalším dôvodom, prečo dielo považujem za neľahký oriešok je množstvo alúzií, čiže nepriamych odkazov. Neskúsený čitateľ neznalý historických súvislostí nemôže týmto pádom dokonale pochopiť a rozlúsknuť toto dielo. Či už ide o Jezuitské hnutie a jeho zakladateľa Ignáca z Loyoly, učenie Svätého Tomáša Akvinského, Charlesa Stewarta Parnella alebo paralelu Stephena Dedalusa s bájnym Daedalusom. V knihe sú navyše často využívané latinské výrazy,
"Večnosť! Ó, strašné, príšerné slovo. Večnosť! Ktorý ľudský duch ju pochopí? A nezabúdajte, že je to večnosť bolesti. I keby pekelné muky neboli také strašné ako v skutočnosti, boli by nekonečné, keďže im je súdené trvať večne. Sú to teda nekonečné a zároveň sú, ako viete neznesiteľne intenzívne, nevydržateľne extenzívne. Znášať čo len bodnutie hmyzu celú večnosť by bolo strašným utrpením. Aké to teda musí byť, ak má duša znášať mnohoraké pekelné muky večne? Celú večnosť!"
HODNOTENIE: 4/5
HODNOTENIE: 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára