1960
Nezabíjajte vtáčika je jediný publikovaný román americkej autorky Harper Lee. Po vydaní v roku 1960 sa stal z knihy okamžite bestseller. O rok neskôr bola kniha odmenená Pulitzerovou cenou a následne sfilmovaná. Kniha má doteraz status najznámejšieho a najčítanejšieho beletristického diela a referencie možno nájsť v každom zverejnenom rebríčku najvýznamnejších kníh, aké kedy vznikli.
Harper Lee sa narodila v 20. rokoch minulého storočia v štáte Alabama sužovanom rasovými predsudkami a nenávisťou. Jej úžasný pozorovací talent pomohol pretaviť tieto zážitky a autobiografické príbehy do pozoruhodnej knihy, ktorá pojednáva práve o rasových problémoch a neznášanlivosti na americkom juhu v prvej polovici minulého sotročia.
Dej sa odohráva v malom mestečku Alabame a je vyrozprávaný ústami deväťročného dievčatka menom Scout, ktoré nám predostiera príbeh o svojom otcovi Atticovi Finchovi a bratovi Jemovi. Atticus je právnik a zároveň obhajca. Jedného dňa mu súd zverí do obhajoby černocha Toma Robinsona, ktorý je odsúdený za znásilnenie. Na tomto pozadí načrtáva autorka pohľad na vtedajšiu spoločnosť plnú predsudkov, rasovej nevraživosti, otrokárstva a utláčania čiernych obyvateľov v Amerike. Celá situácia okolo Attica Fincha vyústi až do zastrašovania jeho rodiny a do pokusu o vraždu jeho detí. Aj napriek nevine je Tom Robinson právoplatne odsúdený a zastrelený pri pokuse utiecť z väzenia.
Kniha sa číta relatívne dobre, ale treba povedať, že prvá polovica je až príliš nezáživná a nudná. Autorka dookola vykresľuje zážitky a šibalstvá Atticovich detí a ich kamaráta, vykresľuje ich vzťah k rodine, k otcovi, susedstvu atď. Avšak práve prostredníctvom týchto opisov dokonale vystihla vtedajšie pomery a rasovú nenávisť, rovnako ako psychlogizáciu a charaktery postáv. Hĺbavý a rozumný Jem na jednej strane a na strane druhej mladšia, hlúpejšia a neskúsená Scout, ktorá však vždy dokáže vycítiť na ktorú stranu sa pridať a za akým názorom stáť, aj keď mu nie celkom dobre rozumie. Čo však knihe pomerne dosť uberá na pôsobivosti, je preklad. Spôsob vyjadrovania z roku 1968 vyznieva súčasnému čitateľovi až príliš kostrbato a strnule.
Názov titulu je paralela. Nezabíjajte drozda, ten je na svete pre radosť, nič zlé nerobí, iba nám spieva. Rovnako netreba zabíjať nevinnosť a Toma Robinsona, pretože v skutočnosti nič zlé neurobil a je nevinný. Človeka pochopíš až vtedy, keď sa dostaneš do jeho kože a vidíš svet jeho očami.
"Zastavili sme sa s Jemom a počúvali sme. Tentoraz sa šúchavé kroky s nami nezastavili. Bežali k nám a neboli to detské kroky. "Utekaj, Scout. Utekaj." Zatackala som sa: rukami som nemohla hýbať, a tak som stratila rovnováhu. "Jem, Jem, pomôž mi." Niečo na mne zhúžvilo drôtenú kostru kostýmu. Kov zaštrkotal o kov, spadla som na zem, odkotúľala som sa čo najďalej a zúfalo som sa usilovala vyprostiť zo svojho drôteného väzenia. Kdesi nablízku bolo počuť zvuky zápasu a kopance, dupot topánok. Ktosi sa skotúľal ku mne: Jem. Bleskurýchle vyskočil a ťahal ma za sebou"
HODNOTENIE: 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára